Po pravidelnej desaťdňovej údržbe plynovodu Nord Stream 1 začal dnes ráno týmto potrubím opäť prúdiť ruský plyn do Európskej únie, povedal hovorca spoločnosti Nord Stream AG, ktorá je prevádzkovateľom plynovodu.
Dodávky zemného plynu z Ruska do Nemecka dopoludnia vystúpili na 40 percent kapacity plynovodu, čo je rovnaká úroveň ako pred začiatkom údržby zariadenia. Ukazujú to záznamy prevádzkovateľa plynovodu. Nenaplnili sa tak obavy, že plyn už po údržbe nebude prúdiť. Nord Stream 1 je hlavnou trasou pre dodávky ruského plynu do Európskej únie a kvôli údržbe bol desať dní odstavený. Hovorca Kremľa povedal, že únia si problémy svojimi reštrikciami spôsobila sama.
Fyzický tok plynovodom v čase medzi 09:00 a 10:00 SELČ predstavoval 29,3 milióna kilowatthodín za hodinu (kWh/h). Šéf nemeckého regulátora sieťových služieb Bundesnetzagentur Klaus Müller však na twitteri varoval, že zvýšenie toku späť na 40 percent kapacity nie je signálom zmiernenia napätia. Neistoty podľa neho pretrvávajú.
Čtěte také:
Európska centrálna banka reaguje na infláciu, po prvýkrát od roku 2011 zvyšuje úroky
Väčšinovým akcionárom konzorcia Nord Stream AG je ruský plynárenský gigant Gazprom, ktorý zatiaľ na žiadosť o komentár nereagoval. Podľa hovorcu rakúskej spoločnosti OMV Gazprom naznačil, že dnes firme dodá zhruba 50 percent dohodnutého objemu dodávok, čo by bolo rovnako ako pred odstávkou.
Die realen Gasflüsse auf der #NordStream1 liegen über der Nominierung a können heute das Vor-Wartungsniveau von ca. 40% Auslastung (cca 700 GWh/d) erreichen.
Die politische Unsicherheit und die 60% ige Kürzung von Mitte Juni bleiben leider bestehen. @bnetza @bmwk https://t.co/9vwoWkZ439
— Klaus Müller (@Klaus_Mueller) July 21, 2022
Podmorský plynovod Nord Stream 1 je v prevádzke od roku 2011, vedie z ruského Vyborgu do Lubminu neďaleko Greifswaldu na severe Nemecka. Je dlhý 1222 kilometrov a jeho maximálna kapacita je 55 miliárd metrov kubických plynu za rok. Z Nemecka sú na Nord Stream 1 naviazané plynovody do ďalších krajín Európskej únie, vrátane Českej republiky. Mimo prevádzky bola od 11. júla a najmä Nemecko vyjadrovalo obavy, že kvôli napätej situácii medzi Ruskom a Západom vyvolanej ruskou inváziou na Ukrajinu by sa dodávky nemuseli obnoviť.
Gazprom v polovici júna znížil objem dodávok asi na 40 percent kapacity. Zdôvodnil to technickými problémami súvisiacimi so zariadením, ktoré partnerská nemecká spoločnosť Siemens Energy poslala do Kanady na opravu. Zariadenie sa ale kvôli sankciám uvaleným na Rusko za jeho inváziu na Ukrajinu nemohlo z Kanady vrátiť. Nemeckí predstavitelia toto vysvetlenie odmietli, Siemens Energy ich naopak potvrdil. Kanada potom rozhodla o výnimke zo sankcií, ktorá umožnila, aby sa toto zariadenie, ktorým je kompresorová turbína, vrátilo do Európy.
Hovorca Kremľa: Gazprom vždy plnil svoje záväzky voči klientom a bude ich plniť aj naďalej
Ruský prezident Vladimír Putin v utorok vyhlásil, že Gazprom je pripravený splniť svoje záväzky vo vývoze plynu. Varoval však, že kapacita plynovodu Nord Stream 1 by sa kvôli pomalému postupu pri údržbe zariadenia mohla ešte znížiť. Maximálna kapacita činí až 167 miliónov metrov kubických plynu denne, pred údržbou sa pohybovala okolo 67 miliónov metrov kubických plynu.
Putin tiež upozornil, že nie je jasné, v akom stave bude turbína po oprave v Kanade vrátená, čo prispieva k neistote ohľadom plného spustenia plynovodu. Tiež nie je zatiaľ jasné, kedy bude možné turbínu inštalovať na určené miesto v plynovodnej sústave. Gazprom uvádza, že stále nedostal dokumentáciu na opätovnú inštaláciu.
Rusko trvá na tom, že je spoľahlivým dodávateľom energií a odmieta obvinenie Západu, že využíva energiu na vydieranie Európy. Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov dnes v telefonáte s novinármi uviedol, že dôvodom problémov s dodávkami plynu sú obmedzenia, ktoré zaviedli Európania a kvôli ktorým nie je možné realizovať potrebný servis. Odmietol aj tvrdenie o vydieraní. Zdôraznil, že Rusko zostáva dôležitou a nepostrádateľnou súčasťou európskej energetickej bezpečnosti, a zopakoval, že Gazprom vždy plnil svoje záväzky voči klientom a bude ich plniť aj naďalej.
Cena plynu pre európsky trh s dodaním v auguste dnes klesá. Okolo 14:00 SELČ sa vo virtuálnom obchodnom uzle Title Transfer Facility (TTF) v Holandsku pohybovala pod 150 eurami (asi 3690 Sk) za megawatthodinu (MWh). Pred rokom plyn v TTF stál zhruba 21 eur/MWh.
Cena plynu sa začala výrazne zvyšovať dlho pred vojnou na Ukrajine, podľa časti analytikov kvôli energetickej politike Európskej únie, ktorá tlačí na rýchly odklon od fosílnych palív. Vlani v decembri tak cena plynu vystúpila k 130 eurám za MWh, než v januári klesla asi na 60 eur/MWh.
Je naopak nutné sa už teraz pripravovať na zimu. Energia, ktorú teraz ušetríme, nás pred ňou zásadne posilní. Pre Putina totiž dodávky plynu nie sú len obchodom, ale predovšetkým spôsobom, ako Európu a Európanov poškodiť a zlomiť našu podporu Ukrajiny. A podľa toho bude postupovať.
Ako uviedol minister priemyslu a obchodu Jozef Síkela (za STAN), Putinove dodávky plynu sú predovšetkým spôsobom, ako Európu poškodiť. „Nesmieme stratiť ostražitosť voči ďalšej eskalácii (sic) Putinovej energetickej vojny,“ napísal na twitteri minister s tým, že obnovenie dodávok plynu cez Nord Stream 1 znamená viac času na naplnenie zásobníkov pred zimou.
Niektoré členské krajiny EÚ sa stavajú proti návrhu na zníženie spotreby plynu
Niektoré členské krajiny Európskej únie sa stavajú proti návrhu Európskej komisie na zníženie spotreby plynu. Podľa zdrojov agentúry Reuters na stredajšom stretnutí diplomatov z jednotlivých štátov EÚ vyjadrilo pochybnosti ohľadom tohto návrhu najmenej 12 z 27 členských krajín. Dnes sa proti vyslovili vlády Španielska a Portugalska.
Európska komisia v stredu navrhla, že členské krajiny EÚ by mali kvôli očakávanému výpadku dodávok ruského plynu obmedziť počas nadchádzajúcej vykurovacej sezóny spotrebu plynu o 15 percent. Tento cieľ by mal byť dobrovoľný, Brusel by však podľa návrhu mohol po konzultácii s členskými krajinami vyhlásiť stav plynovej núdze, ktorý by vyžadoval povinné obmedzenia spotreby v celej EÚ. Aby pravidlá nadobudli platnosť, musia ich najprv schváliť členské krajiny
Podľa agentúry Reuters je hlavným zdrojom pochybností to, či by Európska komisia mala mať v prípade núdze právo zníženie spotreby nariadiť. „Členské krajiny chcú mať možnosť spustiť krízový mechanizmus vo svojich rukách. Nie je to niečo, čo by chceli prenechať Európskej komisii,“ cituje Reuters nemenovaného predstaviteľa EÚ.
Niektoré krajiny navyše považujú za nesprávne, že navrhovaný rozsah zníženia spotreby plynu je pre všetky štáty rovnaký. Medzi tieto krajiny patrí Španielsko a Portugalsko, pre ktoré Rusko nie je dôležitým dodávateľom plynu, a Maďarsko, ktoré rokuje s Ruskom o nových dodávkach plynu.
Diplomati z jednotlivých členských krajín EÚ budú o návrhu diskutovať v piatok. Cieľom je, aby ich ministri energetiky vec schválili na utorkovom mimoriadnom utorkovom zasadnutí. Na schválenie je potrebný súhlas najmenej 15 krajín.
Španielsko a Portugalsko dnes uviedli, že návrh podporovať nebudú. „Neberie do úvahy rozdiely medzi krajinami,“ zdôraznil portugalský štátny tajomník pre energetiku João Galamba. Varoval, že nútené znižovanie spotreby plynu by pri slabšej produkcii vodnej energie na Pyrenejskom polostrove mohlo spôsobiť výpadky elektriny.