Zo starovekých siedmich divov sveta sa nám zachovali iba egyptské pyramídy, zvyšok zničili živly. Pri jednom monumente ale vieme aspoň presne, kedy to bolo. A to len vďaka tomu, že sme na to mali za každú cenu zabudnúť.
Už je to dlhých 2378 rokov, čo sa jeden mladý Grék rozhodol, že sa stane stoj čo stoj slávnym. Dokázať niečo veľké bolo na dlhé lakte, navyše to vyžadovalo aj akési mimoriadne schopnosti, ktoré sa mu zjavne nedostávalo. A tak Hérostratos, ako sa onen mladík volal, zapálil 21. júla roku 356 pred Kristom preslávený Artemidin chrám v Efese, jeden z neskorších siedmich starovekých divov sveta, postavený okolo roku 550 pred Kristom.
Stavba bola síce po ničivom požiari obnovená, v neskorom staroveku ale zanikla.
Čtěte také:
Bez regionálnych novinárov nie je funkčná demokracia
Zabudnite na Hérostrata
Podpaľač Hérostratos bol odsúdený na trest smrti, a aby grécke úrady odradili prípadných ďalších šialencov, ktorí sa budú chcieť presláviť podobným činom, vydali nariadenie prísne zakazujúce vyslovovať Hérostratovo meno a odsúdili ho na zatratenie pamiatky a večné zabudnutie. Rodičia to deťom odmala vštepovali. Budili ich o polnoci a pýtali sa: „Na koho musíš zabudnúť?“ „Na zlosyna Hérostrata,“ odpovedala poslušne drobotina.
Len vďaka tomu dodnes poznáme meno muža, ktorý zničil jeden zo siedmich divov sveta. Jeho čin sa stal námetom radu umeleckých diel a psychológie používa termín herostratizmus pre chorobnú túžbu presláviť sa za každú cenu.
Vieme teda, kto chrám zničil. Ale kto ho postavil a kto ho obnovil, to sa už nikdy nikto nedozvie.
Samotná Artemis pritom požiar prežila bez úhony. Bohyňa lovu, Mesiaca a ochrankyňa matiek bola v tom čase na míle ďaleko, pretože mala iné starosti. Podľa povesti totiž dohliadala na narodenie Alexandra Veľkého, ktorý prišiel na svet presne tej istej noci.