- Komerční sdělení-zpravy

Ďalšie ženy pri vesle… ale zase nie tak celkom

spot_img

Toto remeslo bolo po stáročia vyhradené iba mužom, teraz sa medzi nich predsa len vklínila štvorica žien. Ale tak nejako stále ešte len napoly.

Reč je o profesii benátskeho gondoliéra. Licenciu pre riadenie tohto tradičného plavidla udelila benátska radnica v uplynulých dňoch trom ženám, ktoré tak celkový počet gondolierk zvýšili na štyri. Tou prvou bola už pred dvanástimi rokmi dvadsaťtriročná Giorgia Boscolová. Prelomila tabu, od tejto doby ale kde nič tu nič.

Jej tromi novými kolegyňami sú teda teraz 31-ročná Gioia Montiová, 21-ročná Sara Pillaová a 23-ročná Aurora Pelliciolliová. Vyzerá to, že sa dámam blýska na lepšie časy, ale taká veľká sláva to zase nie je. Všetky štyri totiž majú zatiaľ len obmedzenú licenciu, takže gondolu môžu prevádzkovať iba v prípade, že chýba gondoliér s plnou licenciou. V súčasnej dobe má plnú licenciu 433 gondolierov, ďalšie dve stovky potom s obmedzenou licenciou fungujú ako náhradníci.

Čtěte také:

Vybudujte si vyvýšený záhon

Z otca na syna
Profesia gondoliéra sa tradične dedila z otca na syna a mnohí z tých, ktorí majú licenciu na prevádzku gondoly, pochádza práve z rodín, kde sa toto remeslo vykonávalo už v minulosti. Výnimkou nie sú v tomto smere ani tri nové gondoliérky. „Dobre si pamätám moment, kedy som sa rozhodla, že budem riadiť gondolu. Bolo mi desať a deduškov kamarát mi povedal, že ženy musia zostať doma pri škopku. Odpovedala som mu, že až vyrastiem, ukážem mu, že dokážem riadiť gondolu práve tak,“ spomína matka dvoch detí Gioia Montiová, ktorá vo svadobných šatách dokonca už viezla gondolou svojho budúceho manžela na svadbu cez Canal Grande.

Licenciu vraj chcela Montiová podľa svojich slov získať predovšetkým preto, že je hrdá na svoje mesto a chce prevádzkovať remeslo, ktoré vykonával už jej pradedo Ugo, starý otec Vittorio aj otec Dino. Skúšky na udelenie licencie sú ale veľmi náročné a prvýkrát v roku 2014 neuspela.

Druhýkrát v roku 2018 splnila veslárske, plavecké a záchranárske skúšky a mohla nastúpiť do gondoliérskej školy. V nej sa študujú dejiny umenia, angličtina, španielčina a námorné právo a skladajú sa záverečné skúšky z riadenia gondoly (voga da poppa). Do práce by mala Montiová nastúpiť v septembri, keď pôjdu deti do školy.

Kedysi vyšperkované, dnes čierne
Prvá písomná zmienka o gondolách je síce z roku 1094, ich história ale siaha zrejme až do siedmeho storočia. Pôvodne boli väčšie a mali niekoľko vesiel, v 15. storočí sa začali skracovať a pribudla dokonca ešte kabínka (felze). Gondoly hrali všetkými farbami, boli hocikedy posádzané zlatom a ich sedátka boli potiahnuté brokátom a hodvábom. Výzdoba bola vecou prestíže a symbolom sociálneho postavenia.

V 16. storočí ale veľkolepé vybavenie gondol dosiahlo také rozmery, že to nejednu rodinu priviedlo na bubon. Vtedajšie dóže Girolamo Priulli sa preto rozhodol tomu urobiť raz a navždy prietrž. V roku 1562 zákonom nariadil, že všetky benátske gondoly musia byť odteraz prachobyčajne čierne, a to platí dodnes. Pokiaľ ide o výzdobu, smeli na bokoch lodí zostať zlatí morskí koníci, lode mohli mať vlnitý zadok a typické strieborné hrebeňovité zobce na prove (pettine).

Prečo sú všetky gondoly čierne
Prísny dóžací predpis ale neplatil hneď od začiatku pre všetkých 10-tisíc gondol, ktoré vtedy boli v prevádzke. Vysoko postavených návštevníkov a obzvlášť vážených zástupcov cudzích štátov žijúcich v Benátkach bolo možné aj naďalej voziť po kanáloch v okázalých gondolách.

V 17. storočí tradičné loďky začali postupne vyzerať podobne ako tie dnešné, o dve storočia neskôr sa začala kvôli lepšej ovládateľnosti a vyváženosti robiť ľavá strana o niekoľko centimetrov dlhšia ako pravá. Klasická gondola má zhruba jedenásť metrov na dĺžku, necelého poldruha metra na šírku a váži až okolo siedmich metrákov. Mala by sa tradične robiť skoro výhradne ručne z ôsmich druhov dreva. Nové gondoly sa ale občas vyrábajú aj z takzvanej námornej preglejky, čo je podstatne lacnejšie.

Dnes sa Benátkami preháňajú gondoly predovšetkým ako turistická atrakcia. Samotní Benátčania dávno dávajú prednosť skôr motorovým člnom, napriek tomu sa gondoly stále používajú aj na prevoz nákladov a zostávajú jedným z hlavných symbolov mesta na lagúne.

- Reklama -spot_img
spot_img

Redakce doporučuje

Články autora